Jar, jar, jar...

Tento rok nam pocas prazdnin akosi zdravie nepraje, a tak vacsinou marodime a len prechadzkujeme. Ale ved co moze byt viac ako taka prijemna, rodinna prechadzka, ked hreje teple jarne slniecko a pofukuje vetrik. 

Po tyzdnovom odpocinku v spolocnosti liekov nas dnes vylakalo slniecko a zasli sme na cintorin, poupratovat babicke a dedackovi okolie a zasadit nove kvety. Do upratovania sa zapojili aj dievcata a najviac sa im pacilo sadit kvetinky.
Po ceste sme nasli pupavu, nezabudky a rozne drobne kvietky. Na lucke, kde sme sa chodievali kedysi hravat zo skolky ako deti kvitol krasny, velky orgovan.... jar je laskyplne rocne obdobie a uzivame si plnymi duskami... ale uz nam chyba domov.